Olympijskí medailisti z okresu Prievidza

Július Toček

Nar. 29. 9. 1939 Margecany

Školské roky 1945 - 50 prežil v Koši. Počas učenia v bratislavskom učilišti Čs. plavby dunajskej sa začal venovať veslovaniu a následne v Děčínskom klube a Dukle Terezín . Najlepšie veslárske roky však prežil v pražskom Slavoji Vyšehrad. Odtiaľ sa ako člen osemveslice dostal aj na OH 1964 v Tokyu a získal bronz. Štartoval aj na MS 1966 a ME 1967.

V r .1968 emigroval a usadil vo švajčiarskom Winterthure.

V pôvodnej vlasti sa znovu objavil až po zmene režimu v roku 1990.

V roku 1992 sa stal čestným členom Olympijského klubu v Prievidzi.

Bol držiteľom Bronzových kruhov SOV, ktoré dostal v roku 2003 na slávnostnom valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru pri príležitosti 10. výročia vzniku SOV.

Zomrel 7. 10. 2004 Winterthur (Švajčiarsko

Miloslav Mečíř - prezývaný veľká mačka

nar.19. mája 1964 Bojniciach ) je bývalý profesionálny slovenského tenista , ktorý v rokoch 1982-1990 reprezentoval Československo .

Na profesionálnych okruhoch vyhral jedenásť turnajov vo dvojhre a deväť turnajov vo štvorhre.

Vo Wimbledone 1986 zdolal v troch setoch Švéda Stefana Edberga -súčastného trénera Rogera Federera ale vo štvrťfinále podľahol obhajcovia titulu Borisovi Beckerovi.

V roku 1987 triumfoval na záverečnom turnaji World Championship Tennis pre najlepších hráčov sezóny v hodnotení WCT keď porazil McEnroea v štyroch setoch.

V singli sa prebojoval do dvoch grandslamových finále - US Open 1986 a Australian Open 1989 , v ktorých zakaždým podľahol krajanovi Ivanovi Lendlovi.

V sezóne 1987 bol najskôr oporou reprezentačného tímu, ktorý zvíťazil na majstrovstvách sveta družstiev a v závere roka spolu s Tomáš Šmídom triumfovali na Turnaji majstrov vo štvorhre.

Na Letných olympijských hrách 1988 v Soule , kde sa tenis po 64 rokoch vrátil do rodiny olympijských športov, sa stal olympijským víťazom v singlovej súťaži . Spolu s Milanom Šrejbrem na nich tiež získali bronzovú medailu vo štvorhre.

S Helenou Sukova v roku 1989 vyhral pre ČSSR premiérový ročník Hopmanova pohára .

V rokoch 1983-1990 pravidelne nastupoval za československý tím v Davis Cupe , dvakrát sa s ním prebojoval do semifinále Svetovej skupiny (1985, 1986). Celkovo 23 zápasov vyhral a 9 prehral, ​​z toho s pomerom 18-8 vo dvojhre a 5-1 vo štvorhre.

Na rebríčku ATP bol vo dvojhre aj štvorhre najvyššie klasifikovaný na 4. mieste (1988).

Aktívnu profesionálnu kariéru ukončil už v dvadsiatich šiestich rokoch, v júli 1990 zo zdravotných dôvodov. Hral s drevenou raketou.

K roku 2010 pôsobil ako predseda tenisového klubu Slovan Bratislava a nehrajúci kapitán daviscupového tímu Slovenska .

Je tiež tenisovým trénerom, v rokoch 1997-2001 bol jeho zverencom hráč prvej svetovej desiatky Karol Kučera .

K roku 2014 zastával funkciu nehrajúceho kapitána slovenského daviscupového tímu.

V súčastnosti zastáva funkciu riaditeľa Národného tenisového centra v Bratislave.


Jozef Lohyňa

nar.13. apríl 1963, Zlaté Moravce) je bývalý slovenský zápasník vo voľnom štýle, reprezentant Česko-Slovenska a Slovenska, jeden z najúspešnejších slovenských športovcov v histórii.

Najlepší športovec Československa 1990Zápasník storočia na Slovensku 2000

So zápasením začínal v Prievidzi, kam sme sa presťahovali v roku 1973 z Handlovej.

Neskôr pôsobil v Rudej hvězde Praha, Dunajplavbe Bratislava a v nemeckom Goldbachu. Na majstrovstvách sveta juniorov v roku 1983 získal striebornú medailu.

Účastník troch olympiád, bol vlajkonosičom výpravy Československa na otváracom ceremoniáli OH 1992 v Barcelone, tejto pocty sa mu dostalo aj na OH 1996 v Atlante pri prvej účasti samostatnej Slovenskej republiky.

Najväčšie dosiahnuté úspechy:

prvú medailu - bronzovú získal na juniorskom turnaji socialistických krajín "Družba", ktorý bol jedným zo vstupných turnajov na ceste k úspechu.

Na majstrovstvách sveta juniorov v roku 1983 získal striebornú medailu.

Olympijské hry

1988 Soul, 3. miesto │ 1992 Barcelona, 5. miesto │ 1996 Atlanta, 4. Miesto

Majstrovstvá sveta
  1. 1990 Tokio, 1. miesto │ 1991 Varna, 2. miesto │ 1986 Budapešť, 3. Miesto

Majstrovstvá Európy

1986 Atény, 3. miesto │ 1987 V. Tarnovo, 3. miesto │ 1989 Ankara, 2. miesto │ 1994 Rím, 3. miesto │ 1998 Bratislava, 3. Miesto

Po ukončení zápasníckej kariéry sa stal trénerom slovenskej zápasníckej reprezentácie.

Po olympijskom roku 2000 sme skončili s bratom ako tréneri našej reprezentácie. V súčastnosti so synom Davidom vedie LOHYŇA WRESTLING ACADEMY

kde pomáhajú športovcom venujúcim sa bojovým športom.

Denis Myšák (narodený 30. novembra 1995)

Súťaží na podujatiach K-4 a na letných olympijských hrách 2016 v Rio de Janeiro získal striebornú medailu.

Športovať začal v ôsmich rokoch. Vďaka úspechom v kategórii juniorov v rokoch 2012 a 2013 sa stal Slovenským juniorským kajakárom roka.

Na Majstrovstvách Európy juniorov v U23 v roku 2013 získal zlatú medailu v junioroch v K-2 500 metrov s Tiborom Linkou .

Nasledujúci rok opäť s Linkom skončili na druhom mieste v závode U23.

V roku 2015 sa stal súčasťou slovenského tímu K-4 . majstrovstvách sveta a európskych majstrov. S Erikom Vlčkom , Jurajom Tarrom a Tiborom Linkou zvíťazili na majstrovstvách sveta 2015 v pretekoch K-4 1000 metrov. 

V roku 2016 ten istý tím získal na majstrovstvách Európy 2016 jedno zlato  a jednu striebornú medailu ,